odchod

28. října 2014 v 21:47 | n i k a. |  a b c . . .
Ahojte, iba chcem oznámiť že zajtra ráno (v stredu) už odchádzam do toho Nórska, takže sa strašne teším a zároveň v stredu začínam že 24 hodín bez obrazoviek, displejov... proste úplne nepoužívať mobil, notebook, nič... potrebujem o tom napísať prácu do školy, choré zadanie :D
anyway, fotiť budem, fotoaparát sa neráta takže dúúúúfam že vo štvrtok by som mohla mať prístup na net, takže opäť dávam do pozornosti môj insta, ktorý bol doteraz maximálne nevyužitý, ale teraz by som ho aspoň na to Nórsko chcela využívať viac.
Kvôli pár určitým osobám mám zatvorený účet pred verejnosťou, ale keď mi dáte request na follow tak vás odsúhlasím a budem rada keď si tie fotky pozriete a vyjadríte svoj názor :)

Zatiaľ sa majteeeee.



 

Norway

24. října 2014 v 10:48 | n i k a. |  a b c . . .
Pred nejakým časom som pridávala článok o polárnej žiare a o tom, ako by som ju raz chcela vidieť. Zároveň by som chcela vidieť aj fjordy. No a o týždeň sa mi to splní. Juchuuuuuu! Idem do Nórska, do Tromsø, až za polárny kruh. Idem tam na týždeň s rodinou k jednej známej a v rámci toho ideme aj na výlet na Lofoty. Strašne sa tešíím!



Okrem iného sa teším aj na to, že -snáď- si tam kúpim poriadnu zimnú bundu. Pravidelne v zime mrznem, každý rok si kupujem novú bundu dúfajúc, že táto už bude dosť teplá a nikdy to nie je dosť. Chodím naobliekaná ako Michelin - tielko, 2x tričko, svetrík, na tom hrubý pletený sveter, na tom zimná bunda, šál, čiapka, legíny, ponožky, hrubé ponožky, nohavice. A aj tak sa trasiem ako osika a stačí mi 10 minútové čakanie na električku a ja zomieram. A kde inde zoženiem zimnejšiu zimnú bundu, ak nie za polárnym kruhom? Ak nie tam, tak už nikde :D Tak mi držte palce.

Okrem toho musím ešte raz zopakovať, že sa tam neskutočne teším a budem fotiť o 106, a ak tam budem mať prístup k netu, tak určite budem aj priebežne updateovať, takže kto bude mať záujem, môžte ma followovať na insta: kvpkn ;)

Zatiaľ sa majte, a ja sa snáď opäť čoskoro ozvem. Sama dúfam, že toto nebol posledný článok na najbližšieho pol roka. tak uvidíme teda.


Bol niekto z vás v Nórsku alebo na Aljaške? Videli ste polárnu žiaru? Ako bolo?

TT: Ďábelští lidé s andělskou tváří

23. října 2014 v 21:06 | n i k a. |  a b c . . .
Ahojte. Po asi miliarde rokov sa opäť ozývam. Žijem. *ovácie* Miestami som na blog nemala čas, miestami sa mi nechcelo, miestami ani nebolo o čom písať. A teraz je. Zaujala ma téma týždňa. Tak teda hurá na to.

Keď som si prečítala túto vetu, v momente mi hlavou preletelo hneď niekoľko tvárí. Zväčša to nie sú moji kamaráti ale iba niekto, koho poznám. Z videnia alebo z rozprávania, pretože sú kamarátmi mojich kamarátov.
A ako u mňa býva zvykom, nebudem sa tejto téme venovať tak všeobecne, ale vyberám si špecifickú skupinu osôb. A pre mňa naozaj netradične () to budú dievčatá. Alebo ženy. Proste tie s dlhými vlasmi, prsiami a tak...
Také tie, čo si chlapa omotajú okolo prsta ale pritom sú to obyčajné zmije.

Neznááááášam to. Ako je možné, že keď človek zablúdi na nejaký blog, diskusiu, čokoľvek, kde si číta vyjadenia chlapov, a je ich naozaj veľa, absolútne nekorešpondujú s tým, čo máme možnosť vidieť. Tak isto, ako aj smaotné tvrdenia vašich/našich kamarátov na podobné témy absolútne nezodpovedajú ich správaniu.

Z každého rohu sa na nás valia vyhlásenia mužov, ako by chceli milú ženu, ktorá by im bola verná, mala ich rada kvôli nim a nie kvôli peniazom/postaveniu/prestížne znejúcej práci (rozumej právnik, doktor...). Že všetky tie ľahké, koketné a kadejaké sú dobré iba na jedno, dve... Ale že žiť s takými nechcú. Zaujímavé. Pre nás normálne, obyčajné, ktoré nechceme veľa, ale tiež iba niekoho normálneho kto by nás mal rád, to znie povzbudivo. Veď takých je veľa!

Realita? Aj ten najrozumnejší naj-ne-ješitnejší chlap ktorého poznáte, sa nechá oblbnúť ako päťročné decko nejakou kravou iba preto, že dotyčná vyzerá dobre, je si toho vedomá a vie tieto svoje prednosti využiť vo svoj prospech. Niekto ma to naučte; nie to zneužiť, ale aspoň dokázať používať ženské zbrane keď to treba a nikomu to neuškodí.
Aj keď mi to je proti srsti, ja chápem že chapi rozlišujú medzi sexom a láskou a že keď majú príležitosť... tak ju využijú. Aj keď je tá baba/žena akákoľvek kravka. S čím si môj mozog nedokáže poradiť je fakt, že niekto normálny, o kom viete, že má záujem o slušnú normálnu babu a odsudzuje radodajky, sa zrazu do takej zapozerá. A potom to ide bokom. Keby ste vedľa seba postavili túto "vyvolenú" a ešte jednu, takú istú, tak tá druhá by bola úplná "chudera, špina, ku**a", zatiaľ čo tá druhá... "No, chúdiatko, ona má takú jednu malú chybičku, ale to nič, veď všetci sme nejakí." WHAT? SERIOUSLY?
 


hipster paradajs

21. dubna 2014 v 13:39 | n i k a. |  nezaradené
Ahojte, iba rýchly update popri písaní seminárky - v rámci jedného praktického predmetu v škole sme mali za úlohu vymyslieť koncept na propagáciu Hipster Paradise party v NuSpirit klube.
Nebudem tu písať, čo všetko sme vymysleli v mojej skupine, to sa nerobí. Nie že by som sa samokorunovala šéfkou, keď píšem 'v mojej'. Viete ako to myslím ;)

Čo je ale podstatné - VYHRALI SME! Náš jabĺčkový koncept sa im veľmi páčil a my sme sa pred chvíľou dozvedeli, že sa rozhodli vyskúšať naše návrhy pred aj počas párty. A navyše sme dostali na bare 50€ účet. Je nás 5 takže to tak veľa na hlavu nie je, ale je to super!!

Pred chvíľou som si pozerala aj ich FB stránku a tak, a je to úžasný pocit vidieť, že vy máte nejaký nápad, ktorý odprezentujete zadávateľovi, jemu sa to páči a zrazu tieto svoje nápady vidíte realizované na ich FB, na plagátoch a predovšetkým aj inde, ako iba na tých obyčajných plagátikoch... Vážne skvelé, snáď sa nám takých vydarených nápadov podarí vyprodukovať stále čím viac :)

*Ak niekto z vás nie je práve fanúšik hipsterskej kultúry - nenechajte sa týmto nešťastným názvom odradiť. Ide o ironickú párty, kde sa okrem hudby a tanca môžte zabaviť napríklad fotením Lomofoťákmi (víťaz má možnosť vyhrať takýto foťák), môžete si pomocou našej jablkovej techniky vydekorovať populárne plátené tašky a mnoho ďalšieho!

Ak teda máte záujem:
HIPSTER PARADISE
NUSPIRIT KLUB
ŠTÚROVA 3, BRATISLAVA
2.MÁJA 2014 o 20:00



Na skle maľované

24. března 2014 v 11:48 | n i k a. |  nezaradené
Ahojte, dlhšiu dobu som sa neozvala, pretože toho mám teraz viac, ale dnes mi to nedalo a musím sa s vami podeliť o včerajší zážitok.
Tematicky to k tomuto blogu nepatrí, ale to nevadí.

Včera som bola na predstavení Na skle maľované v Tower Stage divadle - KATASTROFA.
Čo sa týka samotného predstavenia, očakávania boli vyššie a choreografie sa mi zdali skôr ako "americká diskotéka 70./80. rokov" ...Bola som 2x aj na Pomáde, ktorú mal Ďurovčík pod palcom, lebo je to jeden z mojich najoblbenejších fimlov a aj predstavenie s ami páčilo. A myslím si, že s choreografiami zo včerajška by nebol problém ani v Pomáde. V zásade ale to vystúpenie bolo pekné, ale podľa mňa nie až tak, aby si za lístok pýtali 29 €.

Čo bolo horšie, bola organizácia okolo. Pre tých, ktorí ste v tomto divadle neboli - prvý rad sedadiel je asi 2 metre od cca meter vysokého pódia.
Ja nepatrím k vysokým ľuďom a rada sedávam v prvom, druhom rade, lebo väčšinou sa mi potom stane, že predo mnou sedia vysokí chlapi a nič z toho nemám. Navyše s mojimi zabijáckymi dioptriami, keď je v sále tma a ešte prípadne tá umelá hmla, toho veľa nevidím :D
Mama teda kúpila lístky v prvom rade a keď sme vošli do sály: facka. Pred prvým radom boli ešte provizórne pridané DVA RADY SEDADIEL! Sedela som tak, že asi 30cm od kolien už bol koniec pódia a druhý rad, pridaný za nami, bol tak nacvakaný, že naozaj neviem ako sa tí ľudia tam dokázali usadiť a obsedieť dve hodiny!
Manželský pár na miestach 1 a 2 sa musel ísť sťažovať, nakoľko miesto číslo 1 bolo pred STENOU a na pódium vidieť skoro ani nebolo. Pani im povedala vraj "keby to bolo na mne, miesto číslo 1 a 19 nepredávam". Seriously? Tie dva rady tam nemali čo robiť, keď to je taký stiesnený priestor, a nie že iba dve sedadlá. Potom dostali lístky niekde v 10. rade v strede.
Každý rad mal 19 sedadiel → jedno predstavenie → pridaných skoro 40 miest. To je naozaj problém namiesto toho urobiť ešte jedno predstavenie navyše?! Takto tam ľudia boli ako v dobytčáku. Naozaj otrasné.

Brigádnici predávajúci nápoje a buletiny boli úplne prispatí, pribrzdení a tvárili sa tak znechutene, že už pri vstupe do budovy mi klesla nálada... Inak medzi rečou, buletin tam stál dve eurá, čo by nebol až taký problém, ale kam ste sa otočili, videli ste ľudí, ktorí si ho kúpili a snažili sa otvoriť (asi podľa nich zlepené) strany. Márne. Neboli tam.Bol to list papiera zohnutý na polovicu, na titulnej strane fotka s názvom muzikálu, otvoríte ho, tam koláž z fotiek na ľavej strane, na pravej podpisy účinkujúcich a koniec. Žiaden text, popis, nič... Naozaj efektne investované 2€, čo je pravda.



*Na fotke vidíte, kde až bola prvá stolička - v druhom rade je číslo 1 a chýba 2, v prvom rade to začína až od 2 - prvé dve chýbajúce stoličky v každom rade odniesli po tom, čo sa tí dvaja presťahovali na iné miesto a pán v druhom rade si ju odsunul, aby mal miesto na "dýchanie". Naozaj Gratulujem manažmentu. Znova by som tam nešla už len kvôli tomuto a predstavenie by mohlo byť sebelepšie.


i'm too sexy

26. února 2014 v 14:31 | n i k a. |  music
Dosť mi v aute prekážajú naše rádiá a nie vždy mám chuť na nejaké CD, samozrejme záleží od toho kedy v aute som, ak je to napríklad Sajfa podvečer alebo Junior s Marcelom je to fajn, keď sa im podaria nejaké tie ich hlody, ale keď hrajú pesničky, tak mi to zrovna po chuti nie je, a to isté platí o E2 a väčšinou aj o Anténe. Presedlala som na Best_FM ale v posledných dňoch počúvam vkuse iba Radio Wien. hrajú skvele, skoro žiadne tie terajšie odrhovačky, ale pekne "klasiku" ako Rolling Stones, Louis Armstrong a podobne. Akože radosť chodiť autom keď to človek môže počúvať! A celé to ich vysielanie je také inteligentné a na úrovni, na nich sa ešte nechytáme.

A tak som si dnes nemohla odpustiť:

Jar už pomaly prichádza a povedzte, kto z vás sa necíti absolútne fabulous, keď ide vonku v slnečných okuliaroch? Lebo ja sa tak jednoznačne cítim! :D :D

Aké prípravky na problematickú pleť

25. února 2014 v 22:16 | n i k a. |  zdravie a krása
Dnes vám prezradím, aký druh prípravkov je vhodné používať na aknóznu, mastnú a problematickú pleť, aby ste ju zbytočne nezaťažovali. Toto sú veci, ktoré mi zväčša (a najmä v minulosti keď som bola v puberte a o tejto problematike toho veľa nevedela) poradila lekárka, alebo som sa dočítala na iných (ale spoľahlivých :D) zdrojoch.

• na čistenie ja osobne vo všeobecnosti odporúčam skôr nejaké mydlo na tvár (alebo jednoducho niečo, čo sa ešte oplachuje vodou) ako iba odličovacie mlieko a potom pleťovú vodu. Robí to tak veľa ľudí, ale mne sa skrátka to pleťové mlieko hnusí. S vatovým tampónom si to porozotierať po tvári a nechať tak. Mám potom pocit ako keby som si nechala na tvári kilo hnusného mastného krému. Potrebujem mať pocit skutočnej čistoty a sviežosti. Keď si zvolíme napríklad to mydlo, odporúčam niečo, čo dobre pení (ale najlepšie by bolo ak by sa pena tvorila vďaka niečomu inému ako sodium lauryl sulfate alebo sodium laureth sulfate).
Existujú aj rôzne "masky", ktoré sú vo fľaštičke tekuté a majú špeciálnu pumpičku, ktorá tekutinu premení na nadýchanú penu. Pena dobre nasaje mastnotu. Môj osobný tip je prípravok si riadne napeniť v dlaniach a tak si ho naniesť na tvár, aspoň ja mám pocit že je to tak lepšie, ako keď si to napeníte priamo na tvári. Nespraví sa vám taká bohatá pena.

• veľa ľudí nerozlišuje medzi hydratačným a mastným krémom. Ak niekto má prirodzene suchú pokožku, väčšinou siahne po mastnom kréme, ten je pre neho najvhodnejší. Ľudia s mastnou pleťou si myslia, že krém nepotrebujú. Pritom nadmerná činnosť ich mazových žliaz môže byť (u niektorých ľudí) spôsobená práve presušením pokožky (napríklad vplyvom počasia, v lete z bazéna alebo mora, alebo liečbou akné), ktorá sa to takto snaží kompenzovať. Mastný krém v týchto prípadoch nie je vhodný.
Existujú preto hydratačné krémy, ktoré sú na báze vody.
Úplne skvelá vec, na ktorú ja nedám dopustiť a je to ideálne práve pre mastnejšie typy, je krémový gél. Ľuďom so suchou pokožkou by nestačil, pretože je tiež na báze vody a je to jednoducho viac gél ako krém, ale perfektne osvieži a hydratuje. Vyskúšajte! :)

Veľmi dobrá vec je napríklad aj striebro, keďže pôsobí vysoko antibakteriálne. Krémy s obsahom striebra vám môžu pomôcť eliminovať zápaly. Len si treba dať pozor, aby to bolo naozaj striebro a aby ho neboli 3 molekuly v 100ml kréme :P a vy ho kúpite draho, lebo to je iba šikovný marketingový ťah (odporúčam napríklad Microsilver Plus, ktorý obsahuje mikroporézne striebro, toto majú aj petentované. Sama tento krém používam už asi siedmy mesiac a môžem iba chváliť. V prípade záujmu sa ozvite a poradím vám, kde ho zohnať).

My acne story; part 2

17. února 2014 v 16:09 | n i k a. |  zdravie a krása
Pokračovanie k prvému článku o mojom akné a jeho priebehu.

18-21 rokov (súčasnoť)

Keď sa mi pleť vyčistila, mala som ju ako väčšina. Zopár vyrážok. Mala som ich síce stále, a nemala som pleť úplne čistú bez ničoho, ale nebolo to nič dramatické - vždy možno okolo 5-7 menších vyrážok prevažne na lícach, ktoré ale väčšinou neboli zapálené. Možno raz za 3 mesiace sa mi urobila jedna väčšia podkožná zapálená vyrážka podobná cyste, ale okrem toho nič.
Samozrejme ale chceme vždy viac, a ja som mala aj vtedy pocit, že mám pleť hroznú, lebo všetky kamarátky ju mali dokonalú ako z časopisu (poznáte to - keď vám na sebe niečo vadí, automaticky si to všímate na všetkých naokolo a obdivujete, aké to oni majú krásne a bezproblémové). Teraz spätne si ale uvedomujem, že pleť som mala krásne čistú, najmä keď si pozriem fotky z toho obdobia.

Prichádza prelom jar/leto 2012, kedy som mala 19 rokov (pre bližšiu predstavu - narodeniny mám v septembri).
Teraz je dôležitá jedna informácia, pretože sama neviem, či to s mojim stavom má nejaký súvis, alebo to je iba čistá náhoda. V máji sa odštartovala ťažká etapa môjho vtedajšieho života :D Bola som vtedy veľmi v strese, nervózna, mala som zlú náladu... a stav pleti sa mi začal zhoršovať vtedy, keď začali tieto moje starosti.
Od 17-tich som si tak nejak zvykla, že sa mi to v júli a auguste vždy trochu zlepšilo a tak som cez leto skoro nikdy nepoužívala žiadny make-up. A v tomto lete 2012 som si začala všímať na fotkách, že som akási viac vyhádzaná. Stále to nebolo nič strašné, ale bolo vidieť podstatné zhoršenie. Moje starosti sa stále stupňovali a vyvrcholili v októbri. Bolo to vidno aj na mojej tvári.

Pár dní pred týmto pomyselným vrcholom som si povedala, že znovu vyskúšam ten laser, že ten mi to možno na ďalší rok-dva oddiali a kým sa mi akné stihne vrátiť, už z neho "vyrastiem" a hormóny (alebo čokoľvek v mojom tele čo mi spôsobuje akné) sa dajú do rovnováhy. No ale jedno sedenie stálo zrazu 100€!! Skoro som odpadla. Do tváre už som vrazila strašné peniaze a aj keď tým trpím aj psychicky, nemám na to a moji rodičia tiež nie sú milionári a navyše som sa cítila naozaj strašne, od nich také peniaze pýtať. Druhý raz som tam teda už nešla. Podobné zákroky na iných miestach sa pohybovali v podobných cenových reláciách.
Ako som potom zistila, ten október bol vlastne iba taký záchytný bod, od ktorého sa môj stav začal opäť zhoršovať. Ja osobne si myslím, že to akné vyliečené nebolo, že bolo iba utlmené alebo niečo na ten spôsob a tieto veľké zmeny v mojej psychike boli iba spúšťač, ktorý to opäť naštartoval. Časom by sa to ale asi stalo aj samé.

slabá chvíľka, trošku nemčiny

14. února 2014 v 14:37 | n i k a. |  music
prinášam vám zopár pesničiek z môjho sentimentálneho/smutného/citového/zaľúbeného playlistu. na hip-hop a rap nie som, ale bushido musí byť, páčia sa mi texty týchto pesničiek. výnimka :D



Aloe Vera

13. února 2014 v 12:52 | n i k a. |  zdravie a krása
Tak ako ostatné, aj tento článok som napísala sama a prosím vás, aby ste ho nekopírovali a ani nevyberali žiadne časti a nikam ich nepísali. Ak chcete, uveďte link na tento článok, namiesto kopírovania.

Aloe Vera zaznamenáva v posledných rokoch boom. Nájdeme ju všade - od pitia, cez jogurty až po kozmetiku. Ja osobne som ešte donedávna celú alojku brala s riadnym nadhľadom a mávnutím ruky akože "niečo ako bylinky, rastlina s pozitávnymi účinkami" ale nič viac. Prírodné veci sú fajn, ale k bylinkám jednoducho nemám vzťah, nevyznám sa v nich a nevyhľadávam ich. A možno práve preto, že aloe je teraz všade a vo všetkom, nemala som žiaden záujem to skúšať. Až mi minulý rok v apríli poradil jeden kamarát medik, aby som vyskúšala nejaké prípravky z aloe, ktoré boli naozaj kvalitné (a nie ako to, čo nájdete bežne v obchodoch alebo v drogérii, a okolo aloe to ani neutekalo).

O aloe by som tu mohla napísať článok na 7 pokračovaní, ale nenapíšem. Preto, že sa mi za prvé nechce a za druhé preto, že som do určitej miery sebec :D Veľa vecí som sa naučila na školeniach, za ktoré som si aj platila a ja to teraz nebudem verejne iba tak vytrubovať, a škodiť tak sebe, tomu kde som sa tie veci dozvedela a aj tým ostatným ľuďom... Potrebujeme mať predsa v rukáve aj niečo, čo nenájdete hocikde na internete behom 5 minút :P

Aloe Vera je ľaliovitá rastlina ako cesnak; nie je to kaktus, ako si veľa ľudí myslí. Je jej vyše 200 druhov, ale zloženie najvhodnejšie pre ľudí, ktoré má pre nás najlepšie účinky, je Aloe Vera Barbadensis Miller.
Obsahuje okolo 250 biologicky aktívnych látok, ktoré na telo pôsobia synergicky a toto zloženie sa nedá nasyntetizovať. Nájdete ho iba v rastline. Že látky pôsobia synergicky znamená, že ak máte problém napríklad s vysokým cukrom, nie je to jediná vec, na ktorú bude aloe účinkovať. Zároveň vám prečistí pleť, upraví prípadné tráviace ťažkosti a podobne → pôsobí komplexne.
Je dôležité mať na pamäti že to, čo je prírodné a má to pôsobiť poriadne, dlhodobo a širokospektrálne, potrebuje nejaký čas na to, aby sa výsledky prejavili. Keď vám niečo/niekto sľubuje okamžité a veľké zmeny, môžete si byť istí, že tam tej chémie bude viac ako dosť.
Okrem iného obsahuje všetky vitamíny okrem D, esenciálne AMK, minerály, antioxidanty, stopové prvky, enzýmy, acemanan...

My acne story

7. února 2014 v 16:32 | n i k a. |  zdravie a krása
Ahojte, dnes by som vám chcela povedať niečo o mojom akné a jeho priebehu. Najmä preto, že možno sa v tom niekto nájde a zistíte že ste na tom aspoň v niektorej fáze rovnako alebo podobne. Ak budete mať nejaké otázky, veľmi rada vám na ne odpoviem aj keď musím opäť zdôrazniť že nie som lekár. O pleť a celkovo zdravie sa zaujímam z vlastnej iniciatívy a veci ktoré viem, nie sú lekárskeho charakteru, vedomosti o priebehu v "zákulisí" nemám, často neviem povedať, aký prejav je spôsobený čím. Vždy sa ale snažím vám hovoriť o veciach ktoré mám vyskúšané na vlastnej koži prípadne som o tom čítala toľko, že si myslím že to tak je.

Takže k veci. Dnes vám porozprávam ako to vlastne u mňa od začiatku prebiehalo a o liečbe, ktorú som absolvovala a momentálne podstupujem vám poviem nabudúce, pretože toho je tak veľa, že to by asi aj bolo na samostatný článok iba o liekoch a mojich skúsenostiach s nimi.

14-18 rokov

Moje akné sa začalo v takej väčšej miere objavovať keď som mala asi 14 rokov. Pamätám si, že ešte možno v 6. alebo 7.triede som závidela jednej dobrej kamarátke z triedy, lebo sa jej čas od času urobila vyrážka na nose. Vtedy som mala peknú čistú pleť a myslela som si, že jej vyrážky sú prejavom dospelosti a aj ja som už chcela dospievať. Teraz by som si dala facku už iba preto, že mi taká blbosť vôbec napadla.

Mne sa akné začalo tvoriť asi v 8.triede a vtedy to bolo skôr ťažšie komedónové akné s menšími papulkami. Zápalov nebolo až tak veľa, ale mala som ho neskutočne husté. Ani neviem k čomu to prirovnať. Mala som posiate celé čelo, líca pri nose a bradu. Vlastne T-zónu. Na nej som nemala ani len 1cm×1cm fliačika bez vyrážok. Niektorí tomu hovoria myslím krupica. Okrem toho som tie vyrážky mala nonstop a neboli žiadne obdobia (ako napríklad v závislosti od cyklu, alebo počasia, stravy...) okrem júla a augusta, kedy by som bola menej vyhádzaná. Stále rovnako veľa, stále rovnako husto, časom pribúdalo viac a viac papúl.

Úplne prvé náznaky vyrážok už sa začali objavovať možno aj v 13-tich rokoch a vtedy som sa, musím sa priznať, večer neodličovala. Používala som make-up lebo keď sa objavili vyrážky, vyzerali samozrejme nepekne. Nalíčená som išla na tréning a čo sa v bazéne zmylo, sa zmylo. Večer som tomu doma ale príliš nedala. V tých 14 rokoch, keď sa ten stav zhoršil a začala som to mať také ako som opísala vyššie, konečne som prestala byť aspoň v tomto tvrdohlavá a začala sa odličovať.

drepujem, drepuješ, drepujeme

5. února 2014 v 11:59 | n i k a. |  zdravie a krása
...ale viem, vieš, vieme ako na to?
Jar sa (snáď!) blíži a je to čas, kedy veľa ľudí začína myslieť na leto a začínajú robiť niečo so svojou postavou. K tej patria aj pekné nohy a zadok. A najpopulárnejší cvik? Drepy.

Viete ale, že ak drep nespravíte správne, nemá to pre vás skoro žiadny efekt? A myslím si, že do určitej miery tým trpia asi aj kĺby, lebo nie sú zaťažované správne.
Okrem toho som si všimla, že až príliš veľa ľudí nevie, ako má správny drep vyzerať. V škole sa na to kašle, nikto vám to nevysvetlí. A sú dokonca aj tréneri (a väčšinou asi práve tí, ktorí nemajú žiadne telovýchovné vzdelanie. Trénermi sú preto, lebo sa danému športu kedysi venovali, a spravili si neskôr trénerský kurz. Tak ako ja. Ale mňa to zaujíma a tak sa o takéto témy zaujímam a čítam si o nich), ktorí úplne kašlú na techniku cvičení.

Ja som sa preto rozhodla vám tu v rámci "osväty" (:D) v krátkosti opísať, ako taký správny drep má vyzerať a môžem vám povedať, že 50 takýchto poctivých drepov vás unaví a bude bolieť tak, ako 130-150 tých nesprávnych. Tak teda poďme na to:


• Rozkročíme sa na šírku ramien, spičky smerujú dopredu, môžu mierne von (podľa toho, ako chodidlá vytočíme, niektoré partie sa precvičia viac ako iné). Ruky sú vedľa tela
• Hlava je celý čas v predĺžení trupu.
• Spevníme brušné svalstvo.
• Pri drepe prenášame hmotnosť (nie váhu, tá je v kúpeľni za dverami) na päty. Tie musia byť celý čas na zemi, a nie sa navažovať na špičky. Ak máme hmotnosť na pätách, prsty na nohách sa nám budú možno chcieť nadvihnúť. To nevadí, ale pozor na rovnováhu.
• Chrbát máme celý čas rovný, nehrbíme sa, ramená ťaháme vzad (to nám pomôže sa vystrieť) a ako telo klesá dole, ruky sa presúvajú dopredu na úroveň ramien.
• V podrepe sa kolená nemôžu dostať za os špičiek.
• Skončíme v polohe "stolička", kedy stehná sú rovnobežne s podlahou ale ak to dokážeme, môžeme zadok tlačiť ešte nižšie tak, aby sa lýtka dotýkali stehien. Robíme tak drep v plnom rozsahu, ktorý je efektívnejší. Ak to kvôli stiahnutým šľachám nedokážeme, snažíme sa vždy aspoň o kúsok nižšie a možno o mesiac to už budeme vedieť. Pozor na to, aby sme mali stále päty na zemi, hmotnosť na nich a chrbát rovný.
• Počas celého cvičenia dávame pozor na to, aby sme spevnili kolená a aby sa netriasli zo strany na stranu. Musia byť nad prstami.

Všimnite si tieto body na nasledujúcom obrázku:


Bol tento článok pre vás užitočný? A chceli by ste aj ďalšie podobné, alebo vám napríklad zhromaždím cviky, s ktorými si môžte precvičiť celé telo?

Další články